Lubomír Zeman: Technológia vstrekovania termoplastov a znižovania hmotnosti výstrekov, 4. časť

Lubomír Zeman: Technológia vstrekovania termoplastov a znižovania hmotnosti výstrekov, 4. časť
Lubomír Zeman, autor kníh Vstřikování plastů 1, 2 a 3, pripravil odbornú štúdiu o redukcii hmostnosti vstrekovaných termoplastov v automobilovom priemysle. V štvrtej, poslednej časti sa autor zameral na predpoklady znižovania hmotnosti s ohľadom aj na životné prostredie. V závere sa venuje tiež porovnaniu hustoty niektorých polymérnych materiálov vo vzťahu k hustote kovových materiálov.

PREDPOKLADY NA ZNIŽOVANIE HMOTNOSTI – TECHNOLOGICKOSŤ KONŠTRUKCIE VÝSTREKOV Z TERMOPLASTOV

Technologickosť konštrukcie konštrukcie výstrekov z termoplastov – pod pojmom „technologickosť“ sa skrýva jedna z najdôležitejších požiadaviek na vlastnosti výstrekov z plastov. Bez splnenia požiadaviek obsiahnutých v tomto pojme nemožno pracovať s predpokladmi uvedenými v predchádzajúcich kapitolách, s predpokladmi na znižovanie hmotnosti výstrekov vhodným výberom ich materiálu a vstrekovacej technológie. 

Technologickosť konštrukcie vychádza z kvalitatívnych požiadaviek kladených na výstrek jeho používateľom a je druhým krokom predvýrobných etáp na výrobu výstrekov z termoplastov s definovanými zákazníckymi kvalitatívnymi parametrami, pričom do predvýrobných etáp zaraďujeme:

- definícia požiadaviek na výstrek

- konštrukcia a dizajn výstreku – podľa zásad technologickosti konštrukcie výstrekov z termoplastov

- výber materiálu na splnenie požiadavky na minimalizáciu hmotnosti výstreku

- výber technológie vstrekovania z pohľadu výroby výstreku s minimálnou hmotnosťou

- analýza zaformovateľnosti

- simulačné výpočty

- úpravy konštrukcie výstreku na základe pripomienok vyplývajúcich z predchádzajúcich krokov

- výroba výstreku niektorou z technológií rýchleho prototypovania

- výroba prototypovej formy a prototypových výstrekov, vrátane jej vyhodnotenia a prípadných úprav

V prípade vykonávania krokov predvýrobných etáp je nutné mať na pamäti, že ak odovzdáme, respektíve prevezmeme do výroby sériovej formy a výstrekov z nej, nevhodne zadaný výstrek – jeho konštrukciu, materiál, kvalitatívne požiadavky – nič nám už nezabráni vo výrobe výstrekov, ktoré nebudú zodpovedať zadaným kvalitatívnym požiadavkám.

Z pohľadu minimalizácie hmotnosti výstrekov je najdôležitejším konštrukčným prvkom výstreku jeho rebrovanie – konštrukcia rebier. Položme si teda otázku – prečo je výhodné konštruovať výstreky z termoplastov s rebrami ? Odpoveď je jednoduchá – výstrek bude mať zníženú hmotnosť, skráti sa čas výrobného cyklu a to pri zachovaní mechanických vlastností výstreku, ako keby bol z plného materiálu. Uvedené konštatovanie dokumentuje obrázok 11.

 

A – plný diel - konštrukcia výstreku bez rešpektovania zásad technologickosti konštrukcie – výstrek má plošný moment zotrvačnosti 2 520 mm2 a čas dotlaku bol 95 s = 100 %,materiál = 100 %

B – rebrovaný diel – variant 1 – moment zotrvačnosti 2 520 mm2, skrátenie času dotlaku na 35 %, úspora materiálu 23 %

C – rebrovaný diel,variant 2 – moment zotrvačnosti 2 520 mm2, skrátenie času dotlaku na 15 %, úspora materiálu 57 %

 

A – správny pomer hrúbky rebra a polomeru jeho napojenia na základnú stenu výstreku

B – príliš veľký polomer – zvýšená spotreba materiálu, predĺženie času cyklu

C – príliš veľká hrúbka rebra, polomer správny – zvýšená spotreba materiálu, predĺženie času cyklu

D – hromadenie materiálu v rohu, konštrukcia rohu bez polomeru - zvýšená spotreba materiálu, predĺženie času cyklu 

E – správne riešenie rohu – rovnaká hrúbka steny – vonkajší R = vnútorný R + hrúbka steny

F – oblasti s možnými prepadlinami na vonkajšom povrchu steny výstreku, prípadne aj možnosť tvorby lunkrov – najväčšie nebezpečenstvo B, C, D

Obrázok 11: Príklady konštrukcie rebier – technologickosť konštrukcie výstrekov z termoplastov

PREDPOKLADY NA ZNIŽOVANIE HMOTNOSTI – ZNIŽOVANIE HMOTNOSTI A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Problémy spojené s plastmi sú do značnej miery spôsobené skutočnosťou, že naše systémy výroby a spotreby nie sú udržateľné,je napísané v správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA – European Environment Agency, www.eea.europa.eu) z roku 2025, pričom udržateľnosť je definovaná ako „uspokojovanie svetových potrieb dneška a zajtrajška vytváraním systémov, ktoré nám umožňujú žiť dobre a v medziach našej planéty“. K tomuto všeobecnému a značne honosnému cieľu môže určitým spôsobom prispieť aj všeobecná snaha o znižovanie hmotnosti výstrekov z termoplastov a prístupy opísané v predchádzajúcich kapitolách. 

Tým sa pretínajú environmentálne požiadavky kladené na výstreky z termoplastov s požiadavkami na ich konkrétnu funkčnosť. Z pohľadu už uvedeného životného cyklu výstrekov LCA - Life Cycle Assessement, čo je už štandardizovaná metóda (norma ČSN ISO 14025 Environmentálne značky a vyhlásenia - Environmentálne vyhlásenia typu III - Zásady a postupy) na výpočet vplyvu konkrétneho výrobku na životné prostredie, sa merajú, zhromažďujú a vyhodnocujú údaje o emisiách z každej fázy životného cyklu produktu – obrázok 12.      

Obrázok 12 : Životný cyklus produktu a jeho fázy

Fáza 1 – Surovina – ťažba, zabezpečenie vstupných surovín / Fáza 2 – Spracovanie – výroba a spracovanie surovín / Fáza 3 – Preprava – preprava surovín a výrobkov / Fáza 4 – Maloobchod a používanie – použitie a obchod / Fáza 5 – Odpad – spracovanie odpadu

Z rozboru jednotlivých fáz životného cyklu vyplývajú prístupy k minimalizácii vplyvu výrobku, produktu, výstreku na životné prostredie. Už počas procesu návrhu výstreku a jeho materiálu by mal konštruktér alebo iný zodpovedný pracovník vykonávať alternatívne výpočty vplyvu rôznych dizajnov a materiálových riešení, napríklad na emisie CO2. Konštrukcia, dizajn výstrekov by sa mali, okrem iných požiadaviek, podriaďovať zásadám technologickosti konštrukcie výstrekov z termoplastov, vrátane požiadaviek na cirkulárny dizajn, t. j. „orezanie“ dizajnu na minimum možného z pohľadu funkcie dielu – menej kritických tvarov umožňujúcich poruchu dielu alebo zostavy, ktorej súčasťou diel je, čo najmenej iba ľúbivých tvarov bez funkčnosti, čo najmenej dielov v zostavách, čo najviac modulárnych konštrukcií, čo najviac výstrekov s minimalizovanou hmotnosťou, čo najviac dielov z materiálov s minimalizovanou uhlíkovou stopou (v číslach vyjadruje, koľko kilogramov skleníkových plynov vyprodukuje daný subjekt alebo činnosť, výpočet podľa ČSN ISO 14067:2013: Skleníkové plyny - Uhlíková stopa produktov - Požiadavky a smernice na kvantifikáciu). 

Použitie udržateľných materiálov znamená, že sú v čo najväčšom množstve a rozsahu recyklovateľné, opätovne použiteľné a tým znižujú potrebu ťažby surovín a ich spracovania na ďalšie, panenské materiály. Všeobecne sa uvádza, že cca 45 % všetkých emisií CO2 pochádza z ťažby a výroby materiálov. 

Používané materiály musia byť bezpečné tak pre ľudí, ako aj pre životné prostredie. Z uvedeného pohľadu je nutné dodržiavať aktuálne chemické bezpečnostné predpisy EÚ REACH a RoHS. Tie majú chrániť ľudí aj životné prostredie pred prítomnosťou nebezpečných materiálov v nových výrobkoch uvádzaných na trh Európskej únie. REACH je skratka pre registráciu, hodnotenie, autorizáciu a obmedzovanie chemikálií (skratka REACH pochádza z anglického "the Registration, Evaluation, Authorisation and Restriction of Chemicals" a do češtiny sa prekladá ako "registrácia, hodnotenie, povoľovanie a obmedzovanie chemických látok") a RoHS je skratka pre obmedzenie nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach EEZ a v elektrotechnickom a elektronickom odpade OEEZ (skratka RoHS vychádza z anglického „Restriction of the use of certain Hazardous Substances in electrical and electronic equipment“). Nariadenia sa v niektorých oblastiach prekrývajú.

Okrem vyššie uvedených predpisov musí mať v automobilovom priemysle každý výrobok informáciu o svojom zložení, aby mohol byť prípadne ďalej v súlade s platnými predpismi použitý. Každý výrobca je zodpovedný za všetky aspekty – používanie, vyradenie, likvidáciu – svojho produktu – výstreku tak, ako to ukladá príslušná domáca aj medzinárodná legislatíva – pozri predpisy uvedené vyššie alebo napríklad Smernica Európskej únie o konci prevádzky cestných vozidiel – ELV = „End of Life Vehicles“. Výrobcovia musia takisto poskytovať informácie o použitých materiáloch vo výrobku, aby bolo možné určiť podiel jednotlivých materiálov vo výrobku a stupeň nebezpečnosti daného materiálu.

Uvedený koncept informácií o zložení produktu je realizovaný v systéme IMDS (International Material Data System – Medzinárodný systém na správu údajov o materiáloch) založenom na centrálnej databáze, s registráciou na adrese https://www.mdsystem.com/imdsnt/ . IMDS je teda systém materiálových údajov automobilového priemyslu. V systéme sa zhromažďujú, udržiavajú, analyzujú a archivujú všetky materiály používané pri výrobe automobilov. Pomocou IMDS je možné plniť povinnosti, ktoré výrobcom automobilov a aj ich dodávateľom ukladajú národné a medzinárodné normy, zákony a predpisy a výrobcovia automobilov a ich dodávatelia môžu s jeho pomocou štandardizovať svoje procesy a majú možnosť efektívnej výmeny údajov.

Vo fáze „Použitie“ je dôležitý aj faktor znečistenia vnútorného ovzdušia všeobecne a v interiéroch automobilov zvlášť. Zvýšené znečistenie vnútorného ovzdušia je spôsobené dvoma hlavnými príčinami :

- používaním klimatizácie, ktorej dôsledkom je kumulácia škodlivín vo vnútornom ovzduší   

- dôrazom na znižovanie hmotnosti, ktorá sa, napríklad pri automobiloch typu BEV zvýšila v dôsledku hmotnosti akumulátorov - zavádzanie nových konštrukčných interiérových materiálov a kompozitov

Samozrejme, že vnútorné ovzdušie v interiéri automobilov vzniká, okrem už uvedených aspektov, v dôsledku pôsobenia rôznych ďalších faktorov znečisťujúcich ovzdušie: priemyselné exhalácie, dymové a výfukové plyny, alergény, choroboplodné zárodky, smog obvykle zložený z polietavého prachu, oxidov síry, oxidov dusíka, ozónu, organických plynov, atď., vrátane aj faktorov pôsobiacich v interiéroch zvnútra, z použitých materiálov.  

Polymérne materiály používané na výrobu interiérových dielov automobilov môžu pri zvýšenej teplote emitovať nízkomolekulové látky, ktoré prechádzajú do vnútorného prostredia – vzduchu - priestoru pre posádku automobilu. Emisie z uvedených materiálov môžeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín :

- na emisie špecifické, t. j. emisie,ktoré sú známe a špecifické pre sledované látky, ako napríklad formaldehyd emitovaný z POM alebo reaktoplastov na báze fenol - formaldehydových živíc

- na emisie nešpecifické, t. j. emisie skupiny látok, obvykle prchavé organické zlúčeniny označované skratkou VOC - Volatile Organic Compounds or Chemicales - Prchavé organické zlúčeniny alebo chemikálie - alebo SVOC – Semivolatile Organic Compounds or Chamicales - Poloprchavé organické zlúčeniny alebo chemikálie, v automobilovom priemysle označované slovom FOGGING (zahmlenie)

Okrem emisného správania interiérových polymérnych materiálov môžu tieto materiály zapáchať, t. j. nie sú vnemovo neutrálne. 

Problematiku emisií a pachov v interiéroch automobilov je nutné riešiť už v počiatočných dizajnových a konštrukčných úvahách, keď správnou voľbou nekovových materiálov je možné problematiku výrazne ovplyvniť, respektíve znížiť možnosť emisného správania materiálov, vrátane obmedzenia ich pachov.

Okrem konštrukčného prístupu k minimalizácii emisií a pachov - vhodný výber materiálov - je nutné, v prípade problémov, preveriť aj celý výrobný reťazec - od použitia vhodného materiálu a jeho správneho skladovania, prípravy materiálu pred vstupom do plastikačnej jednotky vstrekovacieho stroja – aditivácia, sušenie - samotného spracovateľského procesu - teploty, šmykové namáhanie pri príprave taveniny, konštrukcia formy - šmykové namáhanie, lokálne prehrievanie materiálu v tvarovej dutine, až po operácie nadväzujúce na hlavnú tvárniacu operáciu, ako napríklad lakovanie, kašírovanie, a pod., vrátane skladovania hotových výrobkov, ich expedície a dopravy do montážneho závodu. 

Vo výpočte požiadaviek na udržateľnú konštrukciu produktov sa objavuje aj pojem „modulárna konštrukcia“. Jadrom idey modularity pri konštrukčnom projektovaní je rozdeliť zložité zariadenia na moduly, ktoré možno individuálne osadiť rastúcim počtom rovnakých dielov. Kombináciou týchto modulov možno pokryť mnoho variantov typových konštrukcií. Vďaka dosiahnutým úsporám môžu byť modulárne zariadenia vyrábané rýchlejšie a ekonomickejšie. Navyše ich možno rýchlo uviesť do prevádzky a rozšíriť vďaka vysokej flexibilite. Ako typický príklad modulárnych riešení výstrekov z termoplastov možno uviesť rôzne typy svorkovníc používaných prakticky vo všetkých strojárskych aplikáciách,vrátane automobilového priemyslu. Obrázok 13 ukazuje príklady modulárnych riešení svorkovníc vyrábaných technológiou vstrekovania termoplastov.  

Obrázok 13 : Príklady modulárnych konštrukcií zložených z výliskov z termoplastov – vľavo: výmenná radová svorkovnica; vpravo: trojrozmerná rozvodka signálu

Pre zaujímavosť uvediem aj to, aké úvahy boli o modulárnej konštrukčnej koncepcii v automobilovom priemysle začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Napríklad konštruktéri automobilky Mercedes-Benz sa v tom čase zaoberali konceptom VRC – Vario Concept Car – obrázok 14. Výsledkom bol plne funkčný prototyp vozidla, ktorý v sebe kombinoval kabrio, kupé, kombi a pick-up. Na jedno auto dobrá možnosť rôzneho využitia. Dizajnovo to nie je žiadna veľká sláva, ale variabilita vozidla bola príkladná. Bohužiaľ však tento koncept skončil po predstavení v roku 1994 v múzeu a Mercedes, rovnako ako ostatné automobilky (napríklad Lancia, Chrysler, Citroen, Nissan, Fiat a aj Škoda s prototypom modelu Felicia FUN, pri ktorom sa dvojmiestny pick-up odsunutím zadnej steny zmenil na plážové vozidlo pre štyroch), ktoré obdobné modulárne koncepty pripravovali, naďalej vyrába iba jednoúčelové autá.  

Obrázok 14 : Modulárna koncepcia konštrukcie automobilu – štyri v jednom – Mercedes-Benz VRC

Ako sa prelína celým článkom - pri výrobe automobilov môže používanie plastov nielen nahradiť tradičné kovové materiály, ale aj účinne znižovať hmotnosť vozidla. Poďme si na príklade exteriérového dielu Kryt vonkajšieho zrkadla – obrázok 15 - povedať, prečo je to tak.   

Obrázok 15 : Exteriérový výlisok – Kryt vonkajšieho zrkadla

Kryty vonkajších zrkadiel automobilov možno typovo zaradiť medzi exteriérové a vzhľadové diely. Zvyčajne sa vstrekujú z ABS, PC/ABS, ASA, PBT + GF, PC a pod. Ako predstaviteľa polymérneho materiálu na vstrekovanie Krytu vonkajšieho zrkadla zvolíme granulát ABS.

Voľba ABS (amorfný kopolymér akrylonitrilbutadiénstyrén, hustota 1,045 g.cm-3) alebo príbuzných polymérnych materiálov vychádza z kompatibility (vzájomnej zlučiteľnosti) jeho komplexných vlastností s požiadavkami kladenými automobilovým priemyslom na daný typ dielov:

- dobré mechanické vlastnosti – odolnosť proti rázu – butadiénová zložka ABS dáva materiálu vysokú húževnatosť, ktorá vydrží nárazy lietajúcich nečistôt pri prevádzke automobilu, pri jeho údržbe – umývaní, parkovaní, vrátane menších kolízií pri jeho prevádzke, čo znižuje riziko porušenia krytu; tuhosť - akrylonitril a styrén poskytujú dostatočnú štrukturálnu pevnosť na zabezpečenie nízkeho stupňa deformovateľnosti pri dlhodobom používaní za rôznych vonkajších podmienok

- ľahká spracovateľnosť – vhodnosť pre technológiu vstrekovania – portfólio materiálov ABS ponúka výber potrebnej tekutosti vo vzťahu ku konštrukcii daného krytu; je vhodné na efektívne vstrekovanie zložitých geometrií; umožňuje aj výrobu drobných tvarov na krytoch zrkadiel; jeho vlastnosti sú priaznivé pre povrchové vzhľadové úpravy – lesk, dezény, textúry, lakovanie, pokovovanie – je vhodný na rôzne estetické riešenia požiadaviek rôznych modelov automobilov 

- cena, hmotnosť – v porovnaní s vyššie uvedenými termoplastmi používanými na výrobu výliskov Kryt vonkajšieho zrkadla vychádza ABS nákladovo najlepšie – priemerná kilogramová cena ABS je cca 2,21 EUR , rovnaká cena pre PC je 3,22 EUR; hustota materiálov, ktorá určuje ich hmotnosť, je tiež priaznivá – ABS 1,045 g.cm-3, ASA 1,07 g.cm-3, PC/ABS 1,15 g.cm-3, PC 1,21 g.cm-3 

- odolnosť proti vplyvom životného prostredia – teplotnú odolnosť podľa požiadaviek automobilového priemyslu -20 °C až +80 °C spĺňa (maximálna trvalá teplotná odolnosť cca 105 °C); možnosť aditivácie proti UV žiareniu a ďalším prírodným podmienkam, výber z materiálov, ktoré majú vo svojich materiálových listoch uvedené, napríklad: High Weatherability (vysoká schopnosť, odolnosť proti poveternostným vplyvom) alebo Wheatherseal applications (vhodnosť pre aplikácie odolávajúce poveternostným vplyvom)

- bezpečnostné požiadavky a predpisy – možnosť výberu granulátov s hodnotou odolnosti proti horeniu UL 94 V-0, vysporiadanie sa s bezpečnostnými požiadavkami jednotlivých automobiliek – materiály sú obvykle uvedené v zozname konkrétnych schválených materiálov danej automobilky; chemická odolnosť – údaje výrobcu granulátu o chemickej stabilite materiálu

- údržba a udržateľnosť – pri poruche jednoduchá vymeniteľnosť za originálny náhradný diel; recyklovateľnosť – najlepšie mechanická recyklácia, možnosť vrátenia materiálu do obehu

ZÁVER

Na záver uvediem niekoľko príkladov dokladajúcich, aj napriek problémom s riešeniami po skončení životnosti výstrekov z termoplastov, ich výhodnosť tak z pohľadu úspory hmotnosti oproti tradičným kovovým materiálom, ako aj z pohľadu vzťahu hmotnosť x mechanické vlastnosti. Samotná hustota, pevnosť v ťahu a modul pružnosti sú pri plastoch oveľa nižšie než pri kovových materiáloch, čo ich na prvý pohľad znevýhodňuje pri použití ako konštrukčných materiálov. Na rozdiel od špecifickej pevnosti v ťahu, ktorá okrem samotnej pevnosti v ťahu zohľadňuje aj hustotu konkrétneho materiálu. Špecifická pevnosť v ťahu je v našom prípade definovaná podielom pevnosti v ťahu Rm a hustoty daného materiálu. Pri určení špecifickej pevnosti v ťahu bol použitý hliník ako etalón - jeho bezrozmerná hodnota bola stanovená ako 1. Ostatné hodnoty pevnosti v ťahu sú teda delené pevnosťou hliníka, a tak dostaneme pomerné hodnoty, ktoré znázorňujú, ako sa líši bezrozmerná špecifická pevnosť v ťahu daného polyméru v porovnaní so špecifickou pevnosťou v ťahu hliníka.

Porovnanie hustoty niektorých polymérnych materiálov vo vzťahu k hustote kovových materiálov je na ďalších obrázkoch – obrázok 18, 22, rovnako ako porovnanie pevnosti v ťahu Rm  - obrázok 19, 23 a špecifickej pevnosti v ťahu Rms  - obrázok 16, 17, 20, 21, 24, 25.

Obrázok 16 : Porovnanie špecifickej pevnosti v ťahu polyolefínov – PE,PP – s kovovými materiálmi
Obrázok 17 : Porovnanie špecifickej pevnosti v ťahu neplnených amorfných polymérnych materiálov s kovovými materiálmi
Obrázok 18 : Porovnanie hustoty vybraných konštrukčných kompozitných materiálov s polymérnou matricou – SV 30 – a neplnených polymérnych materiálov – POM, PVC (PAK = polyester alkyd = reaktoplast ) - s kovovými materiálmi
Obrázok 19 : Porovnanie pevnosti v ťahu vybraných konštrukčných kompozitných materiálov s polymérnou matricou – SV 30 – a neplnených polymérnych materiálov – POM, PVC ( PAK = polyester alkyd = reaktoplast ) - s kovovými materiálmi
Obrázok 20 : Porovnanie špecifickej pevnosti v ťahu vybraných kompozitných materiálov s čiastočne kryštalickou polymérnou matricou s vláknitým plnivom – SV 30 - neplnených čiastočne kryštalických  polymérnych materiálov – POM (PAK = polyester alkyd = reaktoplast) - s kovovými materiálmi
Obrázok 21 : Porovnanie špecifickej pevnosti v ťahu kompozitných materiálov s amorfnou polymérnou matricou a vláknitým plnivom – SV 30 – a neplneným amorfným nemäkčeným PVC s kovovými materiálmi
Obrázok 22 : Porovnanie hustoty high-tech polymérnych materiálov – neplnené čiastočne kryštalické materiály PI, PTFE, PEEK; kompozit s čiastočne kryštalickou matricou PEI SV 30; kompozity s amorfnou matricou PPS, PSU – SV 30 - s kovovými materiálmi
Obrázok 23 : Porovnanie pevnosti v ťahu high-tech polymérnych materiálov – neplnené čiastočne kryštalické materiály PI, PTFE, PEEK; kompozit s čiastočne kryštalickou matricou PEI SV 30; kompozity s amorfnou matricou PPS, PSU – SV 30 - s kovovými materiálmi
Obrázok 24 : Porovnanie špecifickej pevnosti v ťahu high-tech polymérnych neplnených čiastočne kryštalických materiálov – PI, PTFE, PEEK – a kompozitu s čiastočne kryštalickou matricou a skleneným vláknom PEI SV 30 - s kovovými materiálmi
Obrázok 25 : Porovnanie špecifickej pevnosti v ťahu high-tech polymérnych kompozitných materiálov  s amorfnou matricou a 30 % SV s kovovými materiálmi

Koniec poslednej časti. 

Prvú časť nájdete tu.
Druhú časť nájdete tu.
Tretiu časť nájdete tu. 

Autor: Ing. Lubomír Zeman
Zdieľať:

Dodávatelia k téme

Mohlo by vás tiež zaujímať

ALLROUNDER e TREND: ARBURG predstavuje nový štandard elektrických vstrekovacích strojov

21.9.2026 Rastúce ceny energií, tlak na efektivitu výroby a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov menia spôsob, akým spracovatelia plastov posudzujú nové investície. Spoločnosť ARBURG na tieto trendy reaguje uvedením nového radu elektrických...