Ceny polymérov – nedostatok ponuky v strednej a južnej Európe v prvom polroku 2026

27.8.2026 - 25.9.2026
Hoci bol aj rok 2025 charakteristický všeobecným prebytkom ponuky, ku koncu roka vzniklo na trhu určité vákuum. Príčiny sú rôznorodé a zasiahli takmer všetkých stredoeurópskych výrobcov polymérov. Rozsiahly letný výpadok elektrickej energie v severných Čechách viedol v druhom polroku 2025 k obmedzenej ponuke HDPE. V poslednom štvrťroku 2025 navyše v dôsledku požiaru v rafinérii spoločnosti MOL v Százhalombatte poklesla výroba HDPE aj PP. Sankcie voči srbským a bulharským štátnym ropným spoločnostiam ďalej obmedzili ponuku PP a HDPE v južných a centrálnych oblastiach strednej Európy. Očakáva sa, že obmedzená ponuka pretrvá aj v prvom polroku 2026.

Po náročnom a neistom roku 2025 budú trh s polymérmi v strednej Európe ovplyvňovať nasledujúce faktory:

Čiastočné obnovenie hospodárskeho rastu. Je veľmi pravdepodobné, že Poľsko bude aj naďalej vykazovať výrazný hospodársky rast presahujúci 3 %, podobne ako v druhom polroku 2025. Obnovenie hospodárskeho rastu v ostatných krajinách strednej Európy podporia aj prostriedky z fondu na obnovu po pandémii COVID-19, vyplatené na konci roka 2025. Rast pravdepodobne zaznamená väčšina ekonomík EÚ.

Veľmi dôležitú úlohu budú v roku 2026 zohrávať pomaly, ale stabilne klesajúce ceny energií. Predovšetkým možno očakávať pokles cien plynu na trhu TTF. Vynútené ukončovanie dovozu ruského plynu spôsobilo v roku 2026 výrazný cenový šok. S rozširovaním kapacít LNG však podľa očakávaní klesajú dovozné ceny skvapalneného zemného plynu. Ceny sa znížili z 50 EUR/MWh na začiatku roka 2025 na menej ako 30 EUR/MWh na jeho konci. V dôsledku tlaku na strane ponuky by mal tento pokles pokračovať aj v roku 2026. Je však dôležité poznamenať, že uvedené cenové úrovne sú stále vyššie ako v Severnej Amerike alebo na Ďalekom východe a zároveň viac než dvojnásobné v porovnaní s cenami pred vojnou.

Pri elektrine bude pokles zaznamenaný v roku 2025 pravdepodobne pokračovať a ceny by sa mali trvalo dostať pod 100 EUR/MWh. Európske elektrizačné sústavy sú však čoraz zraniteľnejšie voči výkyvom dodávok a odchýlkam frekvencie spôsobeným obnoviteľnými zdrojmi energie. To môže viesť k poruchám podobným výpadkom elektriny v Španielsku alebo v severných Čechách v lete 2025. Snaha predchádzať týmto problémom vyvolá významné investície do rozširovania a modernizácie sietí na úrovni EÚ, jednotlivých štátov aj podnikov.

V dôsledku diplomatického úsilia sa očakáva, že sa rusko-ukrajinská vojna na jar 2026 upokojí. To by mohlo v druhom štvrťroku 2026, najneskôr však v druhom polroku, obnoviť dôveru európskych spotrebiteľov a investorov. Súkromné aj priemyselné investície by sa tak mohli zvýšiť.

Ak sa však zameriame na trhy s polymérmi, situácia zďaleka nie je priaznivá. Európsky chemický priemysel naďalej stráca konkurencieschopnosť. Pokles efektívnosti a ziskovosti v posledných rokoch viedol k rozpadu komplexných hodnotových reťazcov európskeho chemického priemyslu. Počas uplynulého roka bolo oznámených mnoho zatvorení závodov v strednej a západnej Európe. Marže európskeho petrochemického priemyslu zostávali sústavne záporné.

Medzi dovoznými cenami zo zámoria a cenami polymérov vyrobených v Európe vznikol výrazný rozdiel. V dôsledku tohto vývoja sa do roku 2025 dostalo na stredoeurópsky trh značné množstvo polymérov z Ďalekého východu, Strednej Ázie, Indie a Severnej Ameriky. Spracovatelia sa vďaka výraznej cenovej výhode stali otvorenejšími voči dovážaným typom materiálov. V roku 2026 sa očakáva, že dovoz sa nebude realizovať iba prostredníctvom obchodníkov, ale aj prostredníctvom európskych zastúpení výrobcov z Ďalekého východu. Európske daňové identifikačné číslo a rozširujúci sa sortiment budú predstavovať skutočnú výzvu pre európskych výrobcov polymérov. Vďaka rozširovaniu produktového portfólia sa takmer v každom segmente objavia dovážané materiály, ktoré môžu nahradiť európsku produkciu.

Veľkí západoeurópski a globálni výrobcovia polymérov sa snažia tomuto trendu prispôsobiť. Čoraz viac využívajú svoje výrobné kapacity na Blízkom východe a optimalizujú umiestnenie výroby aj sortiment. Veľkoobjemové štandardné typy polymérov sa preto budú čoraz častejšie vyrábať mimo Európy, zatiaľ čo európske závody sa zamerajú na špecializované materiály vyrábané v menších objemoch. Túto stratégiu sprevádzajú rozsiahle organizačné zmeny, z ktorých značná časť už prebieha, napríklad v prípade spoločností LyondellBasell–Veolia alebo Borealis–Borouge. Spolu s transformáciou budú v Európe pokračovať aj zatvárania závodov. Ukončenie prevádzky bude hroziť najmä polymérnym závodom, ktoré nie sú súčasťou komplexných hodnotových reťazcov a nemajú vlastné zdroje surovín.

Popri všeobecných európskych trendoch je však situácia v strednej Európe trochu odlišná. Hoci bol aj rok 2025 charakteristický celkovým prebytkom ponuky, ku koncu roka vzniklo na trhu určité vákuum. Príčiny sú rôznorodé a zasiahli takmer všetkých stredoeurópskych výrobcov polymérov. Rozsiahly letný výpadok elektrickej energie v severných Čechách viedol v druhom polroku 2025 k obmedzenej ponuke HDPE. V poslednom štvrťroku navyše v dôsledku požiaru v rafinérii spoločnosti MOL v Százhalombatte poklesla výroba HDPE aj PP. Sankcie voči srbským a bulharským štátnym ropným spoločnostiam ďalej znížili ponuku PP a HDPE v južných a centrálnych oblastiach strednej Európy.

Očakáva sa, že obmedzená ponuka pretrvá aj v prvom polroku 2026. Spoločnosť MOL bude pravdepodobne schopná vyrábať na plnú kapacitu až v druhom polroku. Srbský výrobca obnoví plnú prevádzku najskôr v druhom štvrťroku a bulharský výrobca bude potrebovať dlhší čas na vybudovanie systému exportného predaja. Rumunský výrobca polymérov navyše nebude pre rizikovú a nákladnú prepravu cez Čierne more schopný nakupovať etylén za konkurencieschopnú cenu potrebnú na nepretržitú výrobu LDPE.

V dôsledku obmedzenej ponuky sa tieto oblasti strednej Európy v prvom polroku 2026 výrazne otvoria novým dodávateľom. Tradiční dodávatelia stratia časť svojich trhov a objavia sa noví hráči. Nastane pomerne vzácny jav – prerozdelenie trhu. Významnú úlohu budú zohrávať dovážané typy polymérov, najmä v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ. Dôležitú úlohu pri uvádzaní nových produktov na trh budú mať aj distribútori, ktorí budú musieť pre výpadky výroby miestnych producentov polymérov hľadať nových dodávateľov.

Veľkým regionálnym víťazom roka 2026 bude skupina ORLEN, o ktorej výrobky sa už v poslednom štvrťroku 2025 výrazne zvýšil záujem. Očakáva sa tiež, že v roku 2026 prevezme spoločnosť Grupa Azoty Polyolefins, čo podstatne rozšíri jej obchodovateľnú produktovú základňu. Veľkými porazenými budú skupina MOL a spoločnosť HIP-Petrohemija. Pre výpadky výroby budú ich tradične lojálni zákazníci nútení obrátiť sa na iných dodávateľov. Významný podiel na trhu získajú dovozcovia, najmä zastúpenia výrobcov, ktoré dokážu zabezpečiť nepretržité dodávky a široké produktové portfólio za ceny nižšie, než ponúkajú európski výrobcovia polymérov.

Stredná Európa zostane v prvom polroku 2026 trhom určovaným ponukou, cenovú dynamiku však budú ovplyvňovať všeobecné európske trendy.

Pokles cien vstupných surovín na začiatku roka pravdepodobne stiahne nadol aj ceny monomérov. Pri olefínových monoméroch sa očakáva zníženie o 50 až 70 EUR/t. Ceny polyolefínov však pre obmedzenú ponuku neklesnú v rovnakej miere. V niektorých prípadoch je dokonca pravdepodobnejšie, že zostanú bez zmeny. Týka sa to predovšetkým dovážaných typov PPH BOPP, LLDPE C4 a LLDPE C6, ktoré európski výrobcovia polymérov dovážajú zo svojich severoamerických a blízkovýchodných závodov. Na konci roka 2025 sa tieto produkty pre optimalizáciu zásob už nedovážali a vo väčšom množstve budú opäť dostupné až vo februári 2026.

Cena styrénového monoméru naopak zostáva stabilná a nemožno vylúčiť ani jej mierne zvýšenie. Pre slabý dopyt však pretrváva tlak na ceny, takže ani pri raste ceny styrénového monoméru nie je zvýšenie cien polystyrénu pravdepodobné.

Prvý polrok 2026 rozdelia veľkonočné sviatky na dve časti. Od začiatku februára do konca marca bude trh intenzívny. Odberatelia budú mapovať nové zdroje dodávok a dopĺňať zásoby, takže možno očakávať čulý dopyt. Po 15. januári, najneskôr začiatkom februára, sa preto začne určité cenové oživenie, ktoré potrvá najdlhšie do polovice marca.

Veľkonočné sviatky narušia dynamiku európskeho dopytu. Intenzívnejší dopyt sa očakáva iba v Maďarsku a v krajinách ležiacich južne od neho. V porovnaní s ostatnými regiónmi to však nepovedie k výraznému cenovému rozdielu. V apríli a máji preto očakávame stabilné ceny a plochú cenovú krivku.

Skutočnou otázkou je ďalší vývoj. Ak sa vojna skutočne upokojí a boje zoslabnú, možno očakávať obnovenie európskeho optimizmu. Namiesto zvyčajného letného poklesu dopytu a cien by tak mohlo dôjsť k miernemu zvýšeniu cien. Európsky trh však už nie je izolovaný. V dôsledku poklesu výroby a rozpadu komplexných štruktúr európskeho chemického a polymérneho priemyslu v posledných rokoch sa posilňuje úloha dovozných dodávateľov. To obmedzí priestor na zvyšovanie cien primárnych polymérov.

Veľkou otázkou zostáva vývoj na trhu recyklovaných plastov a recyklátov. Ceny recyklátov sa bez ohľadu na ceny primárnych polymérov už niekoľko rokov takmer nemenia. Ich cenová úroveň zodpovedá obmedzeným možnostiam využitia recyklovaných materiálov. Hoci v roku 2025 takmer všetci pripisovali pokles ziskovosti a početné bankroty nízkym cenám primárnych polymérov, skutočná príčina problému je iná. Významnú úlohu pri zhoršovaní ziskovosti zohrávajú vysoké ceny odpadu a energií.

Vysoké ceny odpadu sú spôsobené predovšetkým obmedzenou ponukou kvalitného a homogénneho materiálu. Niektorí veľkí recyklátori a výrobcovia obalových materiálov svojím dopytom prakticky určujú ceny odpadu na európskom trhu. Menší recyklátori majú počas hlavnej sezóny prístup iba k obmedzenému množstvu drahého odpadu. Keď však v posledných mesiacoch roka dopyt po odpade poklesne, odpadové spoločnosti sa pre prudké zníženie cien dostávajú do ťažkej situácie. Systém je nestabilný z hľadiska cien aj dopytu.

Je zrejmé, že ciele na rok 2030 možno s využitím európskej odpadovej základne splniť len veľmi ťažko. Nie je preto náhodou, že sa európsky trh s recyklátmi stáva čoraz závislejším od dovozu. Podiel dovozu, ktorý v roku 2020 predstavoval 15 %, vzrástol do roku 2024 na 24 %. V súčasnosti tvorí väčšinu dovozu rPET, a to v dôsledku nadobudnutia účinnosti cieľov na rok 2025. Do roku 2030 však bude potrebné dovážať značné množstvo recyklovaných materiálov aj pri ostatných skupinách polymérov. Pre vyššie výrobné náklady nebude európska recyklácia konkurencieschopná.

Paradoxne by uvoľnenie predpisov týkajúcich sa povinného podielu recyklácie, inými slovami prispôsobenie požiadaviek reálnym možnostiam nakladania s odpadmi, a presadzovanie zásady „každý zodpovedá za svoj vlastný odpad“ aj pri dovoze mohli priniesť rozmach európskej recyklácie.

Súhrnne možno povedať, že európske trhy s polymérmi budú prechádzať pomalou a neistou transformáciou. Štruktúra, ktorá sa v súčasnosti vytvára, bude určovať podobu európskeho plastikárskeho priemyslu počas nasledujúcich desaťročí.

Autor: myCEPPI

Mohlo by vás tiež zaujímať