Ceny polymérov – prudký rast cien vstupných surovín nevyvoláva nákupnú paniku

Rastúce ceny vstupných surovín však zároveň otvorili možnosť zvyšovania cien na európskych trhoch s polymérmi. Proti zvyšovaniu cien polymérov však pôsobí slabší než očakávaný dopyt po polyméroch a tiež náročnosť presadenia zvýšenia cien v októbri, keď sa trh už pripravuje na koniec roka.

Očakávania rastu cien sú spôsobené kontinuálnym rastom cien BRENT a NAFTY, ktoré od polovice júla nepretržite rastú. Tentoraz už nejde len o paniku, ale rast cien vstupných surovín je skutočne podporovaný napätou ponukou v Európe a nízkymi zásobami. Rast cien zatiaľ nie je v cenách polymérov citeľný. Jedným z dôvodov je nepriaznivý pokles septembrových kontraktných cien olefínových monomérov, a to v prípade propylénu aj etylénu. Odberatelia polymérov a spracovatelia plastov nemôžu akceptovať zvýšenie cien pri klesajúcich cenách monomérov. Primárnym dôvodom je slabší než očakávaný dopyt v celom hodnotovom reťazci plastov a sekundárnym dôvodom sú zaužívané spôsoby uvažovania.

Na ceny polymérov vytvára tlak skutočnosť, že ceny olefínových monomérov sú trvalo vyššie ako ceny polymérov, pričom väčšina druhov polymérov sa predáva výrobcami polymérov pri zápornom spread-e. Základným dôvodom „odtrhnutia“ cien monomérov od reality je manipulácia s cenami olefínových monomérov od októbra 2025. S cieľom znížiť volatilitu cien olefínových monomérov a polyolefínov spôsobenú hektickými zmenami cien ropy a nafty spoločnosti, ktoré stanovujú ceny monomérov, premietali zmeny cien vstupných surovín do cien monomérov len čiastočne.

Po jarnom cenovom explozívnom raste a letnom poklese cien stratili ceny olefínových monomérov svoju relevanciu pri určovaní cien polymérov. Dôvodom je skutočnosť, že počas prudkého rastu cien polymérov a nákupnej paniky zvýšili výrobcovia polymérov ceny polymérov vo väčšej miere, než zodpovedalo zvýšeniu cien monomérov – spread (rozdiel medzi cenou polyméru a monoméru) pri niektorých polyméroch prekročil 750 €/t. Počas obdobia panického predaja bol proces podobný, pričom výrobcovia polymérov znižovali svoje ceny výraznejšie, než by odôvodňovala zmena cien monomérov, v snahe predávať „za každú cenu“. Výsledkom bola situácia, keď ceny polyolefínov klesli výrazne pod ceny olefínových monomérov.

Spready polyolefínov v strednej Európe sa dostali do záporných hodnôt, pričom ceny polymérov boli v niektorých prípadoch o 250–270 €/t nižšie ako ceny olefínových monomérov. Spoločným záujmom výrobcov monomérov a polymérov by bolo čo najviac znížiť ceny olefínových monomérov alebo zvýšiť ceny polyolefínov, prípadne kombinovať oba kroky. Pokúsili sa tiež znížiť ceny olefínových monomérov, ako ukazuje oneskorené oznámenie augustovej ceny etylénového monoméru alebo neočakávaný pokles septembrových cien olefínových monomérov. Okrem poklesu septembrových cien monomérov sa zároveň pokúsili zvýšiť ceny polyolefínov. Tieto pokusy však neboli úspešné, nerovnováha pretrvala a dopyt po polyméroch nepodporil súčasný pokles cien olefínových monomérov a rast cien polyolefínov.

V októbri a novembri je šanca na takýto vývoj malá. Hoci ceny olefínových monomérov v októbri výrazne vzrastú, sezóna sa najneskôr v októbri skončí. Spracovatelia plastov radšej nenakúpia, než aby v prostredí volatilných cien hromadili drahé zásoby. Túto skúsenosť už získali na jar. K zvýšeniu cien v poslednom štvrťroku môže dôjsť iba v prípade, že výrobcovia polymérov zmenia svoje správanie a budú menej oportunistickí. To by bolo možné iba v prípade, že by sa európska ponuka zúžila, no pri raste cien by sa okamžite objavili dovozy.

Okrem nereálnych cien olefínových monomérov sa ceny polyolefínov stali samostatným referenčným bodom a ceny sú určované ponukou a dopytom. Dovozné ceny polymérov slúžia ako globálne referenčné ceny. Absolútna úroveň cien monomérov nemá vplyv, dôležitý je iba smer zmeny.

Keďže počas nasledujúcich 3–4 mesiacov slabého dopytu neexistuje šanca na výrazný rast cien polymérov – a trh dokonca očakáva obvyklý koncosezónny pokles dopytu a cien, ktorý sa začne v polovici októbra – je veľmi nepravdepodobné, že ceny polyolefínov alebo PVC vzrastú viac ako ceny olefínových monomérov. V skutočnosti môže nastať situácia, že napriek pravdepodobnému zvýšeniu cien olefínových monomérov zostanú ceny polyolefínov a PVC nezmenené alebo dokonca v dôsledku slabého dopytu klesnú. Záporné spready vo výške niekoľkých stoviek eur preto pravdepodobne pretrvajú a môžu sa ešte zvýšiť.

Preto by bola potrebná výraznejšia zmena – jednorazová úprava ceny olefínového monoméru. Zníženie kontraktnej ceny olefínových monomérov o 200–250 €/t v priebehu mesiaca by otvorilo cestu k zdravému fungovaniu európskeho trhu a umožnilo by opätovné zosúladenie cien polyolefínov s cenami olefínových monomérov.