• Úvod
  • Odborné články
  • Pavol Alexy: Cenový rozdiel medzi ekologickými a bežnými plastami musí niekto zaplatiť

Pavol Alexy: Cenový rozdiel medzi ekologickými a bežnými plastami musí niekto zaplatiť

  • 04.11.2019
  • Služby
Pavol Alexy: Cenový rozdiel medzi ekologickými a bežnými plastami musí niekto zaplatiť

Ak by sme zamenili plastové obaly napríklad za sklo, kov alebo drevo, objem skládok by narástol asi o 260%. Profesor Pavol Alexy sa špecializuje na výskum a vývoj biologických plastov z obnoviteľných zdrojov. Rozpráva o budúcnosti plastov a plastových odpadov, ich vplyve na globálne otepľovanie aj o jeho výskume nového bioplastu nonoilen.

Venujete sa vývoju ekologických plastov. Ako ste sa pred vyše 20-timi rokmi dostali k téme, ktorá začína byť zaujímavá až dnes?

Keď som v 90. rokoch pracoval vo VUCHT v Bratislave (vtedy Výskumný ústav chemicko technologický), stretol som sa tu s asi najekologickejším plastom tej doby – vodorozpustným, biodegradovateľným, aj keď syntetickým polyvinylalkoholom. Vtedy som sa rozhodol, že ekologické plasty by mohla byť cesta, kde by som vedel spojiť vzťah k prírode s mojou odbornosťou.

Tak u mňa vznikla téma ekologických plastov. Boli to roky 1995 – 96. Vtedy sa kolegovia čudovali, že veď je to drahé, ťažko spracovateľné a ropy je dosť za pár centov. Povedal som si, že je to síce tak, ale raz doba ekoplastov musí prísť. Pretože už vtedy bolo vidno, kam to smeruje a že nás odpad z plastov jedného dňa zaplaví.

V tom čase som začal učiť na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, kde som v oblasti výskumu ekologických riešení plastov dostal absolútnu slobodu.

Prečo je dnes taký problém s plastami?

Najväčší producenti nielen plastového odpadu sú sociálne slabšie vrstvy, tí bohatší si môžu dovoliť aj ekologickejšie alternatívy, ktoré sú, samozrejme, drahšie. Spoločnosť nemôže chcieť od ekonomicky slabších vrstiev, ktorých je, mimochodom, vo svete väčšina, aby za nás riešili technické a technologické problémy spojené s produkciou plastových (a nielen plastových) odpadov.

Čiže zmena musí prísť z hora, napríklad formou dotácií pre ekologické riešenia či ako „daň z neekologických riešení“.

Bolo by riešením zvýšenie dane na bežné plasty, vďaka čomu by sa vyrovnala ich cena s cenou ekologických plastov?

Čiastočne, no je to len polovičné riešenie. Ako príklad uvediem novelizáciu zákona o odpadoch týkajúcu sa nákupných tašiek z nedávnej minulosti. V zákone sa zaviedla totiž len negatívna motivácia – ak budete neekologickí, budete postihovaní. Kde je pozitívna motivácia, že ak budeme ekologickí, budeme odmenení?

Mám 30-ročnú pedagogickú prax, vychoval som dve deti a na 99 % ľudí pri ich „výchove“ a formovaní ich správania funguje pozitívna motivácia a pochvala. Aj za každú drobnosť.

Akým spôsobom si to predstavujete?

Napríklad ak budú obchodné reťazce poskytovať zákazníkom polyetylénové tašky, tak ich musia predávať ako normálny tovar a nie rozdávať zadarmo. Ak budú poskytovať biotašky, tak im z nich bude odpustená napríklad daň alebo budú mať inú formu finančného zvýhodnenia predaja takýchto ekologických tašiek.

Pravda tiež je, že cenový rozdiel medzi ekologickými a bežnými plastami musí niekto zaplatiť a nemal by to byť spotrebiteľ, aby sme, ako som už spomínal, neprenášali ekologickú zodpovednosť len na neho. Lebo to je práve zodpovednosť zhora – štátov, únie, legislatívy a ekonomiky – aby sa časť finančných zdrojov z rozpočtov nasmerovala práve do ekológie.

V poslednom čase cítiť aj tlak zdola, vzniká mnoho občianskych iniciatív, ktoré propagujú obmedzenie tvorby odpadu a konzumu ako takého.

Áno, ale je ich menšina. Je to však pomerne kvalifikovaná menšina, ktorá môže zmeniť budúcnosť, len musí dokázať ovplyvniť tých, ktorí rozhodujú. Každý by mal robiť to, čomu rozumie a preto aj ekologické riešenia môžu vznikať len ako výsledok spolupráce kvalifikovaných odborníkov z oblasti legislatívy, ekonomiky, vzdelávania, technického pokroku – každý v rámci svojich schopností a možností.

Preto som si povedal, že urobím, čo je v mojich silách, teda že vzdelám mladých a robím v tomto smere výskum. Je to maličký kúsok z toho všetkého, čo treba urobiť, ale myslím, že to má zmysel, lebo ako sa hovorí “100-krát nič zabije aj slona”. Aj malý posun dopredu môže prispieť k celkovému pozitívnemu výsledku.

O plastoch sa hovorí, že sú zlé. Je to skutočne tak?

Plasty nie sú zlé, zlí sú ľudia, ktorí ich dostávajú do životného prostredia. Plasty za to nemôžu. Neriešme teda to, že plasty sú zlé, keď nie sú. Riešme to, že s nimi nevieme narábať. Naučili sme sa ich vyrábať, aj efektívne využívať, akurát sme sa nenaučili s nimi zaobchádzať, keď sa stanú odpadom.

Myslíte si, že ak by sa vyrábali fľaše alebo slamky z iného materiálu, neskončili by ako plasty vyhodené v prírode, v oceáne? Skončili. Lebo sa správame nezodpovedne a odhadzuje odpad tam, kam nepatrí. Zmena materiálu na výrobu predmetov, ktoré aj tak vyhodíme na nesprávne miesto, nič nerieši, len to bude opticky inak vyzerať.

Napríklad sklo alebo železo padne v oceáne na dno a nie je ho na hladine vidieť, ale je tam, zaberá miesto v ekosystémoch, predstavuje pre živočíchy prakticky to isté nebezpečenstvo ako plasty, možno v niektorých prípadoch väčšie. Plasty sú však ľahšie ako voda, plávajú na hladine a je ich vidieť.

Dnes je pomerne silný tlak proti plastom. Viete si predstaviť, že by sa prestali používať?

Nie je potrebné mať ilúzie, že by si ľudia dobrovoľne znižovali svoj komfort. Človek je od prírody tvor lenivý. Je to jeho základná vlastnosť, hybná sila všetkého pokroku. Všetky technické vymoženosti sú na to, aby sme mohli byť leniví a pohodlní. Technických vymožeností, ktorých súčasťou sú aj plasty, sa človek vzdá len ťažko.

A aby sme nezostali len v tej konzumnej rovine, máme tu napríklad aj medicínske aplikácie a lekárov. Ak by sme im zobrali polyméry, teda aj plasty, budú zomierať ľudia, pretože nebudú mať katétre, umelé chlopne, kĺby a mnoho ďalších vecí. Čiže dnes si neviem predstaviť život bez týchto materiálov na úrovni, ktorú máme.

Nie je teda rozumné rozmýšľať o všeobecnom zákaze plastov, ale treba rozmýšľať, ako s nimi ekologicky zaobchádzať a aké plasty používať, aby neškodili životnému prostrediu. Hlavná filozofia nie je riešiť problémy na úrovni spred 50 alebo 100 rokov, ale na dnešnej úrovni.

Na to potrebujeme vzdelaných a morálnych ľudí na postoch, kde je potrebné robiť rozhodnutia niekedy možno aj na úkor ekonomiky a ziskov. Vieme, že všetky krízy, ktoré doteraz ľudstvo prekonalo, boli v prvom rade krízy morálky, a preto ich riešenia, teda aj problematiku odpadov, treba hľadať hlavne v našich postojoch.

Článok bol uverejnený so súhlasom portálu Heroes.sk, pokračovanie: tu

  • autor:
  • Katka Skybová, foto: Martina Juríčková, heroes.sk


Mohlo by vás tiež zaujímať